Meditáciou sa rozumie rôzny druh praktík prehlbovania sústredenia za účelom dosiahnutia zmeneného stavu mysle a vedomia. Zvyčajne ide o súčasť východných náboženstiev, kde ide zväčša o hinduizmus či budhizmus. Meditácia sa však rozvinula aj v islamskom sufisme. Meditácia je v určitých druhoch náboženstva aj spôsob modlidby, ale celkovo ide o rozumové premietnanie a zmena stavu vedomia pre dodielenie vnútornej rovnováhy, pokoja qa najmä rovnováhy. Možno to znie ako výňatok z knihy nejakej sekty, či reči fanatykov, ale pravdou je, že silu a podstatu meditácie už objavil nejeden vedec, nejedem moderný človek a v minulosti nejeden predok. Meditácia prežila už celé tisícročia, tak ju spoznajte aj vy. Legendy a príbehy hovoria, že pomocou meditácie je možno dosiahnuť taký stav mysle a tela, že meditujúci dokáže v pokoji zotrvať niekoľko týždňov, mesiacov ba až rokov v tomto stave

Záujem, ktorý v posledných rokoch vzbudili formy meditácie spojené s niektorými východnými náboženstvami a s ich osobitnými spôsobmi modlitby, je nemalým znakom tejto potreby duchovnej sústredenosti a hlbokého styku s Božím tajomstvom. Tieto metódy sú väčšinou inšpirované hinduizmom a budhizmom. My sa v tejto práci zameriame na zen-budhistickú formu meditácie a jej vplyv na kresťanstvo. Zenový budhizmus sa v poslednej dobe veľmi rozšíril nielen v Amerike, ale aj Európe. Ponúka posolstvo, ktoré dáva dôraz na hodnoty sebazapierania, meditácie a ponaučenia, pomocou ktorých človek dosiahne životného naplnenia. Zen učí žiť ľudí prítomnosť vo forme: tu a teraz, aby sa dosiahlo precitnutie a odhalenie hlbokého významu všednosti každého dňa. Niektorí sa dnes obracajú k týmto metódam, aby v nich našli vnútorný pokoj a psychickú rovnováhu. To je podľa nich životný štýl, ktorý je možné prijať, i keď si človek zachová svoje vlastné náboženstvo.

Učenie zenu sa objavuje čoraz častejšie i na knižných trhoch a rozšírené sú aj mnohé meditačné strediská po celej Európe. Naskytá sa otázka, akú hodnotu môžu mať pre kresťanov východné formy rozjímania a či by kresťania azda nemohli obohatiť svoju modlitbu včlenením aj toho, čo im bolo doteraz cudzie? Na túto otázku existujú rôzne názory i medzi kresťanskými autoritami. Ellis Potter, protestantský pastor, ktorý bol 15 rokov zen-buddhistom a rok zen-buddhistickým mníchom hovorí: „Zenová meditácia nemôže byť prínosom pre modlitbový život kresťana.“ Zdôvodňuje to odlišnosťou v spiritualite zenu a kresťanstva: „Pre zen-buddhizmus je absolútno neosobné, absolútno Biblie je osobné a vzťahové.“ Na druhej strane, páter Lassalle, ktorý je jezuita a profesor vedy o náboženstve na univerzite v Tokiu a už vyše 20 rokov praktizuje meditáciu zen, vraví: „Každý človek má právo a možnosť dosiahnuť oslnenie pomocou prirodzených síl, čiže vytrvalým meditovaním spôsobom zenu“. A páter William Johnston, írsky jezuita, profesor na univerzite Sophia v Tokiu, ktorý žije od roku 1951 v Japonsku a patrí medzi najlepších znalcov zenu, napísal knihu: „Odpočívajúci bod“, v ktorej podáva súhrn dlhoročných skúseností a štúdií v dialógu medzi zenom a kresťanstvom. V súčasnosti vznikajú mnohé snahy spojiť kresťanstvo so zenom.

Tieto kontaktné šošovky sú vhodné aj pri meditácii.